Aplikácia pre mobil

AndroidApple

Kalendár

Po Ut St Št Pia So Ne
31 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3

Partneri obce Švošov

BCFeDevelopment

 

 

 

Liptovská stavebná spoločnosť

Gamo

Kovex

veri2

Sklenárstvo Jaroslav Babušiak

Bautherm

Raiffeisen banka

Zico s.r.o.mondiexpodom

Kovobrábanie

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Deutsch

Obsah

História obce

 

Údolie Váhu v okolí dnešnej Hubovej, Švošova, ale aj oblasť okolo Stankovian a Komjatnej bolo aj pred stredovekom osídlené. Dokazujú to viaceré archeologické lokality v týchto miestach. Územie týchto obcí bolo už od praveku dosť frekventované. Cez dnešnú Komjatnú od včasného stredoveku prechádzala veľmi dôležitá obchodná cesta do Poľska. Hlavná trasa viedla smerom na Švošov a severovýchodne postupovala Komjatskou dolinou cez Komjatnú. Tu sa rozdeľovala na dve vetvy, jedna viedla cez Jasenovú a druhá do Žaškova naprieč Oravou popri rieke Orave až do Poľska. Táto obchodná cesta bola oveľa staršia ako tá, ktorá viedla cez Ružomberok do Dolného Kubína, pretože pochádzala ešte z čias Veľkomoravskej ríše.
 
Obec Švošov vznikla niekedy v druhej polovici 15.storočia . Územie obce patrilo zrejme ešte v druhej polovici 13. storočia ku Komjatnej. Jeho ďalší osud z listinného materiálu nie je známy. Ešte ani v roku 1425 však územie Švošova k územiu Stankovian a majetku Likavy nepatrilo. Zrejme sa tak definitívne stalo v 70-tych rokoch 15.storočia a zmeny vo vlastníctve treba hľadať v súvislosti so vznikom Hrboltovej na začiatku 15.storočia. Podľa názvu Švošov mohol vzniknúť na zákupnom práve na podnet majiteľov tohto územia . Prvým šoltýsom bol v druhej polovici 15. storočia istý Šóš. Na začiatku 16. storočia obec osídľovali valaskí obyvatelia , ktorí sa tu usídlili. V tomto období sa však vlastnícke pomery vo Švošove skomplikovali, pretože časť chotára patrila potomkom Šóša alebo iným zemanom a časť bola doosídlená valachmi na podnet vlastníkov panstva Likava, pretože patrila k Likavskému panstvu.
 
Názov odvodený od mena prvého šoltýsa, richtára či zakladateľa osady dosvedčuje, že najstaršia osada na území Švošova bola založená na zákupnom práve. V krátkom čase bola novozaložená osada doosídlená valaským obyvateľstvom, ktorého bola prevaha. Tieto predpoklady dosvedčuje zatiaľ najstaršia publikovaná písomná zmienka o už existujúcom Švošove z roku 1551, kde sa spomína jedna rodina slobodníka, živiaca sa rybolovom, jedna usadlosť želiara a štyri domácnosti valachov / je to však pravdou , že v roku 1540 sa už v spore Likavy s Révayovcami prvý krát spomínajú švošovskí valasi/. Povinnosti švošovských valachov boli odvodené od citovaných práv a povinností, ktoré na základe staršieho zvykového práva potvrdil Matej Korvín. Podľa súpisu povinností z roku 1551 boli štyri valaské usadlosti vo Švošove povinné odvádzať hradu Likava každoročne na Veľkú noc po jednom jahňati a každú deviatu ovcu. Na Turíce a na svätého Jána každá hrudu syra a jeden remenný opasok. V polovici 16. storočia už išlo o väčšiu rozvinutú dedinu s piatimi poddanskými usadlosťami a jednou usadlosťou slobodníka. V druhej polovici 16. storočia sa spomína pod názvami: "Zwosso, SsossoW, Sswuossow".
 
V urbári Likavského panstva z roku 1625 sa spomína v Švošove 5 valaských usadlostí, dvorov. Na začiatku 17. storočia podľa urbárskeho súpisu stál v Švošove aj jeden malý mlyn patriaci panstvu. Bol pravdepodobne postavený už na konci 16. storočia. Svoju dielňu mal na začiatku 17. storočia v Švošove aj švec.
Obec Švošov patrila do obvodu farnosti svätého Gála v Komjatnej do začiatku 17. storočia. Hubová sa stala samostatnou farnosťou v roku 1787 a jej filiami Švošov a ako administratívna súčasť obce aj Ľubochňa v rokoch 1787-1995. V roku 1798 povolil spišský biskup gróf Ján Révay postaviť obyvateľom Švošova na cintoríne kaplnku zasvätenú svätému Matúšovi apoštolovi. Stavbu financovali Matúš Sidor a Ondrej Sidor, tunajší obyvatelia. Bol to vlastne menší kostolík, keďže sa tu odbavovali pri rozličných príležitostiach omše. Hlavne však v prípade nepriaznivého počasia. Nachádzal sa tu aj malý oltár s obrazom svätého Mateja s malým dreveným tabernákulom a šiestimi malými svietnikmi. Farníkom slúžilo celkovo dvanásť lavíc. V roku 1852 bola však kaplnka vážne poškodená, hrozilo, že sa veriacim zrúti priamo na hlavu. O potrebné opravy sa mala postarať obec. V roku 1825 bol v obci Švošov cintorín.
 
S veľkým úsilím tunajšieho rodáka, vysokoškolského pedagóga, špirituála, spisovateľa a prekladateľa mons. Jána Magu / nar.28.9.1944 Švošov, zomr. 2.1.1996 Svit/ sa v obci v roku 1993 na mieste starej školy začala výstavba kostola.. 25.9.1994 sa uskutočnila posviacka nového kostola zasväteného Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Mons.Prof.ThDr. František Tondra , spišský diecézny biskup zriadil od 1.7.1998 novú farnosť a za farský kostol ustanovil Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Za prvého správcu novej farnosti bol vymenovaný ThDr. Peter Olekšák PhD.
 
Deti zo Švošova navštevovali školu v Komjatnej a od vzniku školy v Hubovej chodili do nej. Už v roku 1864 bola situácia v počte žiakov v Hubovej neúnosná. Jeden učiteľ tu učil až 200 žiakov. V roku 1871 Karol Polák na žiadosť zástupcov obce Švošov v spolupráci s notárom Jozefom Podhorským napísali žiadosť školskému inšpektorovi v Liptovskom Mikuláši o zriadenie samostatnej katolíckej školy v Švošove. Byt pre učiteľa a miestnosť na vyučovanie sa mali prenajať. Už v žiadosti uviedli, že v roku 1871 pre účely zriadenia učebne prenajali dom číslo 30. Prvým učiteľom v Švošove sa stal už v roku 1871 na viac ako 33 rokov Matej Franko.
1.7.2002 prešla Základná škola s materskou školou v Švošove do vlastníctva obce Švošov.
 
Od 1.9.2004 je škola v nájme nového zriaďovateľa pod názvom Cirkevná základná škola s materskou školou sv.Matúša.
 
Švošov až do roku 1805 ešte overoval svoje písomnosti pečatidlom Hrboltovej s obrazom stromu uprostred a latinským kruhopisom. Až v roku 1872 bolo vyhotovené pečetidlom s nápisom :"SIGIL.(UM) POSSES.(IO) SOSOU.1872" a s obrazom kaplnky sv.Matúša uprostred. V roku 1773 sa obec spomína pod názvom "Svossov" alebo "Swossov", v roku 1786 ako "Schwoschow", od roku 1808 v maďarčine "Svossó", v roku 1863 "Sóssó", až v roku 1913 ako "Sósó". V roku 1920 sa začal používať slovenský naréčový tvar "Šôšov" a od roku 1927 je úradným názvom obce dnešný názov "Švošov".
 
Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické /náuka o erboch/, vexilologické /náuka o vlajkách/ a sigilografické /náuka o pečatiach/ zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.
 
Dnešný erb obce Švošov vychádza z historickej pečate obce, ktorú poznáme podľa typária s kruhopisom +SIGIL(LUM)+POSS(ESSIONIS)+SOSOU+1805+, ktorého podoba sa zachovala v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Erb obce Švošov má túto podobu: v striebornom štíte zo zelenej pažite vyrastajúca zelená zlatokmenná borovica.
A picture