Hrdoš

Cestou zo Žiliny, smerom na Mikuláš

nad dedinou Švošov, pnie sa aj kopec náš.

Na mape je Ostré, ľudia zvú ho Hrdoš,

lebo pyšne stojí ako dáky pánoš.

Keď chcete ísť k nemu autom a či vlakom,

začnite od Vanču a to rezkým krokom.

Cestou ku kostolu a poza Pánovcov

ku Panne Márii pomodliť sa so cťou.

A už pred očami zjaví sa nám kopec,

a človek rozmýšľa- zdolám ho ja vôbec?

Cesta je ďaleká popri rezervári,

naproti je Panské, tam sme buky brali.

Aj keď fronta išla od mesta k Martinu,

poslali sa schovať sem celú dedinu.

Chodník do Pašeky premenil sa v cestu,

aby urbár drevo dopravil až k mestu.

V Pašeke bol obraz na veľkej svrčine,

 tam zabilo chlapa, keď bol na čačine.

Aj drevo chcel zobrať, to ho zahlušilo,

keď sa mu zgúľalo, do hlavy ho šiblo.

Povyše Červenej začína bučina,

buky krásne stoja jak jedna rodina.

Na Príslop vchodíme, rýdziky tam rástli,

teraz je tu pusto, stromy tu narástli.

Po značke doprava šípka ukazuje,

že na vrchol štítu ešte moc krokov je.

Stupákom na vrchol šťastne sme vkročili,

aby sme sa šťastia dosýta napili.

Za námahu veľkú dar sme my dostali,

vence hôr, končiare, k nám sa pozerali.

Či to Malý Kriváň, Kopu, Šíp, Rozsutec

aj hrad tam v Podzámku vidíme nakoniec.

Desiatok ruženca pomodliť sa rýchlo,

aká to nádhera, keď už všetko stíchlo.

Potom trochu zajesť a naspäť sa vydať,

lebo je moc hodín, treba trochu pridať.

Zas ponad Drúšovú, cestou na Vrchkopec,

popri Košariskách a je cesty koniec.

Všetko sa zmenilo, hora, lúky, ľudia,

my sme statok pásli a teraz sa nudia.

Len vodička tečie, studničky nevyschli,

trochu sa ovlažiť, aj spomienky v mysli.

Potom cez Turianku ,Vtáčnikom po ceste

a po hodine sme u Vanču,  na mieste.

Za počasie pekné ďakujeme Pane,

silu, čo dal si nám nech v nás aj zostane.

Dovidenia Hrdoš, čo sa týčiš k nebu,

Pán Boh Ťa láskavo privinie ku nemu.

Jozef  Roštek