Navigácia
Výber jazyka
Obsah
Básne
Júlový večer
Vánok júlového večera opantáva mi zmysly,
keď tu zrazu nebesá,predostrú hru, na akú človek ani nepomyslí.
V oblakoch odraz mora zračí sa,
slnko už vyhasína,
čajka preletí, uhnem sa,
zvedavo civie spoza komína.
Keď majestátnosť ovládne oblohu,
tú vôňu tlačí k zemi,
keby neboli na nebi hviezdy,
neboli by z nás opäť deti.
Dovolím si zas na chvíľu,
vrátiť sa do detskej duše,
ponúknuť čajke myšlienku,
kým mi ju pero píše.
Zazneli tóny, tej ódy na radosť,
tíško sa zachveli, spomienky na mladosť.
Pokožka stuhnutá, od mračna temného,
vôňa ma pritlačí, z kadidla čierneho.
Čajka sa strhla za veľkým komínom,
blesk ten ju presvietil svojím divým šípom.
Nevzlietla od strachu, pred tým divým živlom
pevne sa vzoprela, svetelným oblakom.
Čakala na búrku, no tá nenastala,
len moju myšlienku, tichúčko uspala.
Daniela Gerecová
Švošov
