Liptov

Majestátnosť hôr a údolí,
rozkladá sa po celom poznaní.
V šumoch lesa ozýva sa žblnkot potokov,
ktoré spoja sa v tónoch bohémov.

Spoločnou cestou sa vydávajú,
a len jediný cieľ nachádzajú.
Uprostred krajiny rieka Váh preteká,
zo zvučných potokov navôkol vodu si poberá.

 

Kedysi dávno tu ľudia tvrdo pracovali,
ale i na holiach pri žatve radostne spievali.

Dobytok chovali i ovečky pásli,
zvyklosti kraja vkladali do slasti.

Zeleňou ovplýva celý šíri kraj,
vlieva mi vôňu hôr až po okraj.
Keď zima tuhá zahalí ho pod biele páperie,

ponúkne očiam slastné napojenie.

Tento kraj čarovný v srdci si chránievam,
nejednu nedeľu v tichosti spomínam.
Zvučné tóny lesa jednu pieseň hrajú,
Liptovu drahému poklonu skláňajú.

 

Daniela Gerecová

 

Švošov