Ľudská zloba

 

Sedím za oknom mrazivej noci,
obloha už kreslí čaro svojej moci.
Predomňou plameň rovnej sviece,
tak povedzte mi ľudia, čo vlastne chcete?

Prečo nenávisť vám srdcia lomcuje?
Prečo iných ľudí do boja burcuje?
Prečo píšete krvou vlastných detí?
Tak to bolo predurčené, tak sa to dedí?

Nie, neviete prečo to robíte,
v mysliach len tápete,
v srdciach už hnijete,
odpoveď doposiaľ neviete...

Je to azda z vlastného rozhodnutia?
A či len z kohosi potešenia?
Spálte tie masky v plameni ohňa!
Dopite z kalicha nenávisti do dna!

Odhoďte zbrane k nohám tým čo vás zbroja
a vykročte konečne z tej kopy hnoja!

 

Daniela Gerecová

 

Švošov