Mamám

Najkrajšie slovo dietok, čo na svet prišli z Božej vôle

je slovo mama, nemá páru, keď z úst detí je s nehou povedané.

Mame sa slza v oku zjaví, keď toto slovo počuje,

pri srdci zrejúce sa šťastie naplno láskou rozkvitne

Tá láska býva obojstranná, mama sa o to dieťa stará.

Dá mu aj posledný kus chleba, nech dieťa nevie, čo je bieda.

A ona hladná, no spokojná, že dieťa sýte zaspalo,

nemyslí na to čo ešte príde, keď nebude mať na jedlo.

Neraz jej srdce skoro pukne, keď detský plač ju zobudí,

a ona nemá ani ten krajec, čo hladné dieťa nasýti.

Zašla už doba dávna, keď nad trojnožkou v poli skláňala sa mama,

v ktorej uspávala dieťatkos motykou v ruke, veľa krát aj sama.

A keď sme veľmi plakali, do úst nám s nádejou dávali

čajíček s odvarom makovičiek, aby sme rýchlo usnuli

a  sníval sa nám pekný sníček.

S láskou si nás pohladila mama naša nežná, milá.

Kolobeh žitia ušiel rýchlo, dieťatko rastie, mama starne,

až dospelákom sa raz stane, opatrí svoju mamu šťastne.

To bolo dávno, moc rokov prešlo, zrobených matiek moc hrobov našlo,

no deti sa o ne starali, až dokým oči zavreli.

Rozprávka alebo pravda o troch grošochdo istých časov platila,

no pomaly už vytráca sa, doba ju takou spravila.

Tú dobu robíme si sami, na matky skoro zabúdame,

veď za mladi si priplatili, o peniaze sa mi postaráme.

Niekedy chudoba bola veľká, ľudia dreli od svitu do mrku,

no o starobincoch nechyrovali,

puklo by srdce každej mame, keby ich dieťa nechcelo.

Ľudia bývali často hladní, no žilo sa im veselo.

Ľudia sa navzájom vážili, žili skromne, do chrámu chodili,

obrábali polia, zveľaďovali dedinu, ctili si našu otčinu.

Teraz je tu doba iná, farizeji z nás sa stali,

mamona nám oči zaslepila, sused suseda sa bojí,

ale Boh sa na nás díva, už sa na nás strojí.

V prvom rade dušu, nech máme v poriadku,

robme si v nej často morálnu prehliadku.

Nech mamy dôchodok, nech si ho užijú

nehľadajme len v nich tú zlosti príčinu.

Mama moja dobrá, zlaté ty ruky máš,

tvoje srdce dobré, ktoré nám rozdávaš.

Ten úsmev na tvári, s ktorým nás privítaš,

no nik sa nepýta, ako sa aj ty máš.

Ty to v sebe skrývaš,

bôľ, strach či clivotu,

predstieraš nám stále

len samú dobrotu.

Aby sme mysleli, že svet je najkrajší,

ty ho dobrým robíš, aby bol najsladší.

Preto si zaslúžiš v tento sviatok veľký,

ako všetky mamy, babky a starenky,

kyticu prekrásnu a božtek na líčko,

zo srdca ti ho dám, je to len máličko.

Veď najkrajším darom dneška

je materská láska večná.

Tú nik nič neprekoná,

ani všetko zlato sveta.

Preto vám vzdávam hold vy, maminy naše

a na pekný sviatok, pripíjam vám z čaše.

Hodne zdravia prajem, úcty a milosti,

prežite váš život len a len v radosti.

Jozef  Roštek