Aplikácia pre mobil

AndroidApple

Kalendár akcií

Po Ut St Št Pia So Ne
25 26 27 28 29 30 1
2 3 4 5 6 7 8
9 10 11 12 13 14 15
16 17 18 19 20 21 22
23 24 25 26 27 28 29
30 31 1 2 3 4 5

Partneri obce Švošov

BCFeDevelopment

 

 

 

Liptovská stavebná spoločnosť

Gamo

Kovex

veri2

Sklenárstvo Jaroslav Babušiak

Bautherm

Raiffeisen banka

Zico s.r.o.mondiexpodom

Kovobrábanieklauke

Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Výber jazyka

  • Slovensky
  • English
  • Deutsch

Obsah

Básne

Báseň o Švošove

 

Naproti Gombášu kopec Hrdoš stojí,

pozerá na Viechu, tam sa niečo strojí.
Blesky ju križujú sem tam aj hrom bije
a pod ňou dedina, v ktorej človek žije.

Švošov je dedina, takto ju volajú,
horár jej dal meno, odtiaľ názov majú.
Švoš sa volal horár, aj tvrdo hovoril,
tak sa tam vravelo, odkiaľ on pochodil.
Mäkčene nedával, jazyk, že ho bolel,
šušlať ľudí učil, to on dobre vedel.

Bolo to už  dávno, ľudia sa zmenili,
aj šušlať prestali, do školy chodili.
Tvrdo pracovali, taká bola doba,
bol to čas radosti, ale aj chudoba.
Skromní, pracovití a tuho veriaci,
veselosť nechýba nôtiť si pri práci.

V kaplnke sa tiesniť, keď omša začala,
všetci bohaverne, každý chcel do gala.

Potom prišiel Olos, na Švošov chodieval,
spriatelil sa s ľuďmi, rád omše slúžieval.
Kázne mával dobré, sem tam aj hlas zvýšil,
a keď bolo treba aj veriacich tíšil.

S návrhom on prišiel kaplnku pristaviť,
aby mýtnik Matúš mal sa kde predstaviť.
Kaplnku stavali aj zákon obišli,
lebo ju zväčšili, takto sa činili.

Mlynová, Homôlky, Šarvo , Pod Smrekovom,
spevu bolo počuť všade naokolo.
Tráva sa skosila, na senko nám uschla,
potom na kravičkách z Bystrého sa viezla.

Lopota to  bola aj mozole rástli,
starí nám pomreli, aj lúky zarástli.
Na dolnom Liptove, kadiaľ Váh preteká,
kompa premávala, paráda veliká.

Stoja vozy, stoja na Gombášskej strane
a kompár nám  usnul po dlhej únave.
Daj kompu kamarát, kričia ponad vodu,
musia nájsť spolu reč, musia robiť zhodu.
Potácajúc ide, ku kompisku kráča,
naberajúc vodu, ktorou sa namáča.

Povedal, že nečul, že zdriemol máličko,
keď naňho svietilo nebeské slniečko.
Teraz musí pridať a premôcť sa trocha,
gazdovia čakajú, nie stáť ako socha.

Už sa trocha prebral, už tuho vesluje,
počuť žblnkot vody, čo kompu lemuje.

Vráťme sa k dedine, zdobí sa velice,
stromčeky sa kladú po bokoch ulice.
Primície budú v prostriedku dediny,
Janko Maga - rodák, bol farár jediný.

Páni mu nedali, aby sa usadil,
no on bol dosť múdry, aby sa presadil.
Bolo to obdobie, keď k nám prišli Rusi,
pomizli nám kačky a aj veľké husi.
A prišla ruská planina a bola preč aj slanina.

Na konci Švošova maliar Varga býval,
maľoval Máriu, by ľud pri nej sníval.
Ako v stredoveku sa pri nej šibali,
ak mali hriech dáky, takto sa kajali.

Poniže Bystrého veľká skala stála,
otvorili tam lom, aby sa lámala.
Bola to skladaná, ústila do Váhu,
taká bola veľká ako Brežnev hlavu.
Ľudia ju lámali, pod štreku dávali,
aby tadiaľ smelo vlaky premávali.

Keď Dubček zrušil pracovné soboty,
nie že by nebolo roboty,
ale aby si ľudia oddýchli, čo celý týždeň robili.
V nedeľu zas po kostole, hlava bola plná vôle.
Či to miesto vo Švošovci- ležíme si tam na koberci,
pri riečke menom Komjatianka,
neobsadí nám Hrudiak,  Kratka?

Chytro ku Edovi, špekačky predával,
opekali sme ich, len ich málo mával.

Na vartu na Lánik strážiť sa chodilo,
aby sa nám žitko mláťačky dožilo.
Spúšťal ju Janíčko, keď žitko dozrelo,
varta bola preto, aby nezhorelo.

 Hasičov sme mali, aj hasiť vedeli,
 aj kalištek stráviť, potom keď sedeli.
 Boli to hasiči, potom požiarnici,
 útok sa učili rovno na ulici.

Taká bola doba, komunisti vládli,
každý musel robiť, lebo ho zabásli.
Pionieri, iskry, do SZM išli,
mládež naša milá, tam sa zabavila.

No kostoly plné v nedeľu zas boli,
modlili sa zbožne, cez týždeň zas v poli.
Veselší život bol, žilo sa radostne,
ľudia srdečnejší, na púti zas zbožne.

Zrod myšlienky veľkej, dal ju Maga farár,
postaviť si kostol, že dá aj honorár.
Miesto sa hľadalo a veru sa našlo,
starú školu zbúrať, to sa povie ľahko.

Janiga sa hneval, tam chodieval zvoniť,
či už niekto zomrel, či sa malo modliť.
Špidus s tým súhlasil, veď mal novú školu,
aj bytovku pri nej a byt prvý dolu.

Na starú zabudol, veď nás tam učieval,
na organe hrával, žiakov z nás robieval.
Veď to bola radosť v tej školskej záhrade,
 hriadky boli krásne, krajšie jak na Hrade.

Panenka Mária  stojí pri potoku,
tade sme chodili na Hyzákovie lúku.
Vlastivedné vychádzky, tie sme mali radi,
 aspoň sme sa mohli zo školy vytratiť.

Potom cez prázdniny pásť kozy a kravy,
fajčiť a futbal hrať a polievku variť.
Na stretku sme hrali, aj guľky pigali,
vládol nám Winettou o vojnu sme hrali.
Jánošíkov poklad vo veľkom hľadali,
aj mušketierov sme zopár vychovali.

Na Vtáčnik na voze, tam sme sa vybrali,
čatinu nahrabať, by sme jej dosť mali.
V zime popodstielať pod kravy a kozy,
 bo zimy bývali, mráz štípal do hrôzy.

Na Rakove močiar bol, tŕstie rástlo ako z vody,
schádzali sa tam milenci v objatí jak o závody.
Pritom si aj zafajčili, aby dymom odplašili komáre,
čo štípali, keď tam s milou ležali.
No mnohí si mysleli, že tam strigy besneli,
svätojánske mušky malé, keď im pritom svietili.

Máj bol v každom dvore, alebo len chvojka,
či tam bolo dievča a či stará dievka.
Fašiangy každý rok športovci robili,
s medveďom a v maskách dedinu bavili.

Do tanca hrávala švošovská muzika,
Gallo hral na  base, no bez kapelníka.
Zmutkár, Kratka, Roštek do onieho Stano,
 kapela prekrásna, aj cvengot to malo.

Na grúni o Jáne pekne sme spievali
a vatru velikú sme preskakovali.
Zo zábavy neraz po Hrade skákali,
kaleráby a hrach sme vytrhávali.

Najhoršie to bolo, bežať na vlak ráno,
cesta bola dlhá, keď pofukovalo.
Keď pluh ešte nešiel a snehu napadlo,
neraz sme zahrali padacie divadlo.
Teraz je už dobre, prišiel ku nám Ander,
vybavil stanicu premiestniť pod cmiter.

Šachové turnaje Dano Lacko robil,
v škole sme hrávali, tam nás aj ocenil.
Široň, Roštek Stano, vládli v našej obci,
poslanec tajomník, nebolo pomoci.


Až pánbožko Peter zveľadil dedinu,
dal postaviť obchod a v ňom zeleninu.
Vianoce prekrásne doma sme mávali,
boli poskromnejšie, no zbožné bývali.

Ježiško maličký radosť nám urobil,
keď nám pod stromčekom aj telku pribalil.
Teraz sa napíše, rodičia kupujú,
Ježiško nedáva, darmo sa čudujú.

Kontingent s vajcami na Gomáš dávali,
poniže ihrisko, tam futbal hrávali.
Futbal sme hrávali aj góly dávali,
potom do klobúka peniažky zbierali.
To na prilepšenie, na dobrú náladu,
krčmár bruško šúchal, aspoň mal zábavu.

Teraz je čas iný, v poli sa nerobí,
ľudia len vraj majú trošku viac slobody.
Načo im je taká, zabúdajú veriť,
do kostola nechcú, radšej sa veseliť.

Spustli naše polia, burinou zarástli,
lúky zalesnili, tam stromy narástli.
Teraz tak žijeme - v Kauflande kúpime,
no príde čas horší, čoho sa najeme?

Na poli nebude, obchody zatvoria,
modliť sa nevieme - hľadieť na nebesia?
To by sme sa darmo, z toho nič nebude,
tam sa postretáme, keď bude po súde.

Preto sa prebuďme, vstúpme do svedomia,
začnime žiť v Boha, veriť v zatratenia.
Mladosť bola pekná, Švošov voňal čarom,
že sme tam bývali, bolo pre nás darom.

Teraz len spomienky nás viažu na Švošov,
mladší nás už majú iba za turistov.

Už pomaly končím, pero dopísalo,
to čo som popísal, to sa ozaj stalo.
Na koniec s pozdravom

-  DOBRE  SA  TU  MAJTE ! -


 a zavše si na nás aj zaspomínajte.


Jozef  Roštek

Lisková

A picture