Základné informácie

Podľa vlastivedných údajov obyvatelia Švošova patrili k večným poddaným. V minulosti nebývalo zvykom a pravidlom, aby poddaní z liptovských dedín mali v rukách urbár, ten bol vždy u zemepána uchovaný ako dôležitý účtovný doklad.

Tak to bolo aj v prípade Švošova, ktorý bol oddávna poddanskou obcou Likavského panstva. Dedina nemala ani nijaký kontrakt, na základe ktorého by dedina plnila urbárske povinnosti voči pozemkovej vrchnosti. Dedina kedysi mala obecné lesy, ktoré obyvatelia už dávnejšie vyrúbali za účelom zisku z dreva. Dedina mala prenajatú hoľu Kľak. Švošovčania spolu s obyvateľmi Stankovian a Hrboltovej približne do r. 1753 vykonávali všetky poľnohospodárske práce na panskom majeri v Rybárpoli, zachytávali splavené drevo; od r. 1754 ich vrchnosť zamestnávala pri rúbaní a odvoze dreva v Ľubochni.

Nový tereziánsky urbár zaviedli vo Švošove r. 1771 , čo obyvatelia neprivítali s nadšením. Každý sedliak bol povinný pracovať jeden deň v týždni s dvojzáprahom a vlastným vozom, medzi pracovné povinnosti sa rátal aj porub a dovoz palivového dreva. Podľa celostoličného súpisu lesov v r. 1792 sa v katastri obce Švošov nachádzal lesný komplex Podskalie o ploche 298 jutier (siah).

Staré sedliacke usadlosti vo Švošove sa dedením pred zánikom feudalizmu rozdrobili. Obyvatelia tak postupne hľadali prácu aj v hutníctve, železiarstve a sklárstve v susednej Ľubochni, ktorá sa stala priemyselným centrom oblasti.

Ďalší vývoj pozemkového vlastníctva urbariátu v našej obci, ako i na celom Slovensku ovplyvnil nástup socializmu po 2. svet. vojne. Zásadnú zmenu priniesol zákon SNR č. 2/1958, podľa ktorého došlo k zrušeniu urbárov a urbársky majetok bol odovzdaný k obhospodarovaniu krajským správam lesov. Významným bolo ustanovenie, že odovzdaním spoločných lesov sa nemení vlastnícka podstata. Obhospodarovateľ získal právomoci takmer totožné s vlastníckymi a vlastníkom mal povinnosť za náhradu poskytnúť drevo. Táto povinnosť zanikla v r. 1977, keď bol FZ ČSSR prijatý zákon o bezplatnom užívaní lesov.

Zmena nastala pri zmene politických pomerov v r. 1989, keď podľa zákona 83/1990 sa vlastníci podielov v spoločnom lesnom majetku mohli začať združovať. Usporiadanie vlastníckych vzťahov k poľnohospodárskemu a lesnému fondu riešil aj zákon č. 229 z roku 1991.

Po tomto období sa svojich práv ujali aj podielnici vo Švošove a ich aktivitou došlo v roku 1993 k založeniu spoločenstva: Bývalí urbárnici obce Švošov

R. 1995 došlo k pretransformovaniu spoločenstva a vzniká v súlade so zákonom č. 181/1995 Zb. Pozemkové spoločenstvo – Bývalí urbárnici obce Švošov (Zápis do registra pozemkových spoločenstiev február 1996)

R. 2014 – je právna povaha Pozemkového spoločenstva podľa zákona 97/2013 o pozemkových spoločenstvách zmenená na právnickú osobu s právnou subjektivitou a zaregistrovaná ako Pozemkové spoločenstvo Urbár Švošov