História

Údolie Váhu v okolí dnešnej Hubovej, Švošova, ale aj oblasť okolo Stankovian a Komjatnej bolo aj pred stredovekom osídlené. Dokazujú to viaceré archeologické lokality v týchto miestach. Územie týchto obcí bolo už od praveku dosť frekventované. Cez dnešnú Komjatnú od včasného stredoveku prechádzala veľmi dôležitá obchodná cesta do Poľska. Hlavná trasa viedla smerom na Švošov a severovýchodne postupovala Komjatskou dolinou cez Komjatnú. Tu sa rozdeľovala na dve vetvy, jedna viedla cez Jasenovú a druhá do Žaškova naprieč Oravou popri rieke Orave až do Poľska. Táto obchodná cesta bola oveľa staršia ako tá, ktorá viedla cez Ružomberok do Dolného Kubína, pretože pochádzala ešte z čias Veľkomoravskej ríše.

Obec Švošov vznikla niekedy v druhej polovici 15.storočia . Územie obce patrilo zrejme ešte v druhej polovici 13. storočia ku Komjatnej. Jeho ďalší osud z listinného materiálu nie je známy. Ešte ani v roku 1425 však územie Švošova k územiu Stankovian a majetku Likavy nepatrilo. Zrejme sa tak definitívne stalo v 70-tych rokoch 15.storočia a zmeny vo vlastníctve treba hľadať v súvislosti so vznikom Hrboltovej na začiatku 15.storočia. Podľa názvu Švošov mohol vzniknúť na zákupnom práve na podnet majiteľov tohto územia . Prvým šoltýsom bol v druhej polovici 15. storočia istý Šóš. Na začiatku 16. storočia obec osídľovali valaskí obyvatelia , ktorí sa tu usídlili. V tomto období sa však vlastnícke pomery vo Švošove skomplikovali, pretože časť chotára patrila potomkom Šóša alebo iným zemanom a časť bola doosídlená valachmi na podnet vlastníkov panstva Likava, pretože patrila k Likavskému panstvu. Obyvatelia sa zaoberali pltníctvom, drevorubačstvom, chovom oviec a poľnohospodárstvom.

Názov odvodený od mena prvého šoltýsa, richtára či zakladateľa osady dosvedčuje, že najstaršia osada na území Švošova bola založená na zákupnom práve. V krátkom čase bola novozaložená osada doosídlená valaským obyvateľstvom, ktorého bola prevaha. Tieto predpoklady dosvedčuje zatiaľ najstaršia publikovaná písomná zmienka o už existujúcom Švošove z roku 1551, kde sa spomína jedna rodina slobodníka, živiaca sa rybolovom, jedna usadlosť želiara a štyri domácnosti valachov / je to však pravdou , že v roku 1540 sa už v spore Likavy s Révayovcami prvý krát spomínajú švošovskí valasi/. Povinnosti švošovských valachov boli odvodené od citovaných práv a povinností, ktoré na základe staršieho zvykového práva potvrdil Matej Korvín. Podľa súpisu povinností z roku 1551 boli štyri valaské usadlosti vo Švošove povinné odvádzať hradu Likava každoročne na Veľkú noc po jednom jahňati a každú deviatu ovcu. Na Turíce a na svätého Jána každá hrudu syra a jeden remenný opasok. V polovici 16. storočia už išlo o väčšiu rozvinutú dedinu s piatimi poddanskými usadlosťami a jednou usadlosťou slobodníka. V druhej polovici 16. storočia sa spomína pod názvami: "Zwosso, SsossoW, Sswuossow".

V urbári Likavského panstva z roku 1625 sa spomína v Švošove 5 valaských usadlostí, dvorov s 15 rodinami a 3 želiarskymi. Na začiatku 17. storočia podľa urbárskeho súpisu stál v Švošove aj jeden malý mlyn patriaci panstvu. Bol pravdepodobne postavený už na konci 16. storočia. Svoju dielňu mal na začiatku 17. storočia v Švošove aj švec. V roku 1669 sa v obci rozšíril požiar. V roku 1717 studené počasie spôsobilo biedu a hlad, z obce odišlo 33 poddaných. V roku 1798 tu postavili klasicistickú kaplnku svätého Matúša. V roku 1802 obec postihol požiar.

Obec Švošov patrila do obvodu farnosti svätého Gála v Komjatnej do začiatku 17. storočia. Hubová sa stala samostatnou farnosťou v roku 1787 a jej filiami Švošov a ako administratívna súčasť obce aj Ľubochňa v rokoch 1787-1995. V roku 1798 povolil spišský biskup gróf Ján Révay postaviť obyvateľom Švošova na cintoríne kaplnku zasvätenú svätému Matúšovi apoštolovi. Stavbu financovali Matúš Sidor a Ondrej Sidor, tunajší obyvatelia. Bol to vlastne menší kostolík, keďže sa tu odbavovali pri rozličných príležitostiach omše. Hlavne však v prípade nepriaznivého počasia. Nachádzal sa tu aj malý oltár s obrazom svätého Mateja s malým dreveným tabernákulom a šiestimi malými svietnikmi. Farníkom slúžilo celkovo dvanásť lavíc. V roku 1852 bola však kaplnka vážne poškodená, hrozilo, že sa veriacim zrúti priamo na hlavu. O potrebné opravy sa mala postarať obec. V roku 1825 bol v obci Švošov cintorín. V roku 1860 vznikol lom Skladná skala z dôvodu výstavby Košicko-bohumínskej železnice. Dňa 8. decembra roku 1871 bola spustená doprava na železničnej trati Žilina – Poprad, ktorá vedie aj cez Švošov. Úseky železničnej trate od Bohumína cez Český Tešín po Žilinu boli sprevádzkované už pred tým.

Deti zo Švošova navštevovali školu v Komjatnej a od vzniku školy v Hubovej chodili do nej. Už v roku 1864 bola situácia v počte žiakov v Hubovej neúnosná. Jeden učiteľ tu učil až 200 žiakov. V roku 1871 Karol Polák na žiadosť zástupcov obce Švošov v spolupráci s notárom Jozefom Podhorským napísali žiadosť školskému inšpektorovi v Liptovskom Mikuláši o zriadenie samostatnej katolíckej školy v Švošove. Byt pre učiteľa a miestnosť na vyučovanie sa mali prenajať. Už v žiadosti uviedli, že v roku 1871 pre účely zriadenia učebne prenajali dom číslo 30. Prvým učiteľom v Švošove sa stal už v roku 1871 na viac ako 33 rokov Matej Franko.

V roku 1939 došlo k zavedeniu elektrického prúdu do obce. V roku 1940 tu postavili vodovod. 3. a 4. októbra roku 1946 sa v obci rozšíril veľký požiar, pri ktorom zhorelo 62 domov a 70 hospodárskych stavieb. V roku 1952 dokončili stavbu kultúrneho domu. V roku 1968 bola postavená lavica cez rieku Váh do Hubovej. Táto lavica nahradila kompu. V roku 1972 tu stavali školu, obchod a prístavbu kaplnky. V roku 1985 tu začali stavať vodovod Hubová – Švošov. V roku 1991 bol vodovod Hubová – Švošov skolaudovaný. V roku 1992 začala výstavba novej budovy železničnej stanice. V roku 1995 v obci Švošov vznikol matričný úrad, a v tomto roku taktiež postavili obecné ihrisko pre športové aktivity.

S veľkým úsilím tunajšieho rodáka, vysokoškolského pedagóga, špirituála, spisovateľa a prekladateľa mons. Jána Magu / nar.28.9.1944 Švošov, zomr. 2.1.1996 Svit/ sa v obci v roku 1993 na mieste starej školy začala výstavba kostola.. 25.9.1994 sa uskutočnila posviacka nového kostola zasväteného Sedembolestnej Panne Márii, patrónke Slovenska. Mons.Prof.ThDr. František Tondra , spišský diecézny biskup zriadil od 1.7.1998 novú farnosť a za farský kostol ustanovil Kostol Sedembolestnej Panny Márie. Za prvého správcu novej farnosti bol vymenovaný ThDr. Peter Olekšák PhD.

1.7.2002 prešla Základná škola s materskou školou v Švošove do vlastníctva obce Švošov.

Od 1.9.2004 je škola v nájme nového zriaďovateľa pod názvom Cirkevná základná škola s materskou školou sv.Matúša.

Švošov až do roku 1805 ešte overoval svoje písomnosti pečatidlom Hrboltovej s obrazom stromu uprostred a latinským kruhopisom. Až v roku 1872 bolo vyhotovené pečetidlom s nápisom :"SIGIL.(UM) POSSES.(IO) SOSOU.1872" a s obrazom kaplnky sv.Matúša uprostred. V roku 1773 sa obec spomína pod názvom "Svossov" alebo "Swossov", v roku 1786 ako "Schwoschow", od roku 1808 v maďarčine "Svossó", v roku 1863 "Sóssó", až v roku 1913 ako "Sósó". V roku 1920 sa začal používať slovenský naréčový tvar "Šôšov" a od roku 1927 je úradným názvom obce dnešný názov "Švošov".

Erb, pečať a vlajka tvoria trojicu základných symbolov obce. Na tvorbu každého z nich sa vzťahujú osobitné heraldické /náuka o erboch/, vexilologické /náuka o vlajkách/ a sigilografické /náuka o pečatiach/ zákonitosti, pravidlá a zvyklosti.

Dnešný erb obce Švošov vychádza z historickej pečate obce, ktorú poznáme podľa typária s kruhopisom +SIGIL(LUM)+POSS(ESSIONIS)+SOSOU+1805+, ktorého podoba sa zachovala v Liptovskom múzeu v Ružomberku. Erb obce Švošov má túto podobu: v striebornom štíte zo zelenej pažite vyrastajúca zelená zlatokmenná borovica.

Obcou prechádza významná elektrifikovaná železničná trať číslo 180 Žilina – Košice, ktorá má vo Švošove železničnú stanicu kde zastavujú osobné vlaky.

Monografia obce Švošov (3.78 MB)