Ave Žena

Stojíš na kúsku hliny v prachu,

vo vnútri svojom premýšľaš.

Myšlienky svoje vypúšťaš do vzduchu,

a zrazu zeleň do hliny prinášaš.

Keď zrno dvíhaš zo zeme,

dlaň pohltí ho v útrobách.

Pomedzi prsty klíči poznanie,

to zrno silnie v modlitbách.

Skôr ako dostaneš do rúk zadanie,

odpoveď už dávno poznáš.

Len cesta k cieľu cez poznanie,

kroky vedie tam, kde srdce už dávno máš.

K tebe sa viaže zrodenie i smrť,

radosť aj smútok v sebe máš.

Silu aj zranenie v sebe musíš nachádzať,

Žena, to všetko z lásky dáš!

Daniela Gerecová

Švošov