Navigácia
Výber jazyka
Obsah
Básne
Na rodnej hrude
Milujem Švošov, rodisko moje, príčinu uviesť prečo?,
dá sa cit srdca vyjadriť písmom či živou rečou.
Tu rástol otec a moja mať, pokrvní a toľkí blízki,
čo učili ma dobrým byť postupne od kolísky.
Okolo dediny vence hôr a úzke naše polia,
hŕbka mne drahých domčekov v prostriedku naša škola.
V cmiteri malá kaplnka útecha našej duše,
kde sme chodili Bohu ďakovať za nedeľňajšie omše.
Havran, Hrdoš, Viecha i Boriec i pánska hora obďaleč,
Dáva nám príchuť ozónu a dokonalú prírodu.
Za pluhom kráča otec môj, za ním sa čierna brázda vinie,
sem tam si zotrie z čela znoj, kto robiť vie, ten nezahynie.
Na poli je aj moja mať s frúštikom, zastala konča úvratí,
najprv musela chleba požehnať, boží dar je to, silu navráti.
Zasadol otec, zasadla matka, otec sa modlí Anjel Pána.
Zvon z veže počuť do ďaleka, všetko čo na poli robili zastalo, zatíchlo v posvätnom kľude.
Matka ku chlebu srdce pridala,
preto tak chutí na rodnej hrude.
Jozef Roštek
