Starkine ruky

Ruky spokojne v lone položené má,
zvedavé očká rátajú mnoho rán.
So zatajeným dychom pozerá,
či vyšlú signál a otvoria sa dokorán.

Malé chlapča dlho nečakalo,
a do príbehu starej matere sa ponorilo.
Počúva s napätím príbeh o rukách,
ktoré ho s vľúdnosťou hladkajú po perách.

Tie ruky, chlapča, na poli robili,
no i hladné krky s láskou vždy kŕmili.
Tie ruky, nábožne vzopäté sú k Tomu,
Ktorý ma privedie raz aj k svojmu trónu.

Tie ruky, hladkali dobytok,
ktorý sa postaral o ten náš majetok.
Tie ruky, kone i kravy tu na poli pásli,
ale i hladkali húsatká v susedovie stráni.

Tie ruky, máčali sa v priezračnom potoku,
keď bolo treba zájsť po tú čistú vodu.
Tie ruky, hladkali po vláskoch detičky,
keď som im v izbietke spievala pesničky.

Tie ruky, mávali kedysi silu preveľkú,
dnes už len dokážu uvariť polievku.
Tie ruky, hoc silu už nemajú,
pohladiť, objať, vždy sa ti poddajú.

Chlapča sa usmialo, v tom starkinom lone,
vystrelo pästičky a pozrelo na svoje.
Chytilo starkine zvráskavené ruky,
sľubujem starká, že už nikdy nepocítia muky.