Rozlúčka so susedou

Dnes zvony smútku zvučia dedinou

a nám prichodí sa lúčiť so ženou.

Cez slzy hľadím do plameňa rovnej sviece, na perách šeptám modlitbu,

v myšlienkach premietam spomienky na našu milú susedu.

Meno Mária do vienka dostala

a k Nej sa v živote i utiekala.

Život neľahký veru mala,

veď ako päť ročnej umrela jej mama.

Od mala ťažko pracovala,

možno i v tom poli vetru sa žalovala.

Osem detí s láskou vychovala,

no i muža svojho si pochovala.

Cez slzy i úsmev na perách sa objaví,

veď stoštyri rokov vpísané má v kalendári.

Nebola len starkou pre svoje vnúčatá,

ale pre všetkých nás, ktorým s láskou núkala zo svojho voňavého kabáča...

Odpočinutie večné daj jej Pane...

Daniela Gerecová

Švošov