Navigácia
Výber jazyka
Obsah
Básne
Rozlúčka so susedou
Dnes zvony smútku zvučia dedinou
a nám prichodí sa lúčiť so ženou.
Cez slzy hľadím do plameňa rovnej sviece, na perách šeptám modlitbu,
v myšlienkach premietam spomienky na našu milú susedu.
Meno Mária do vienka dostala
a k Nej sa v živote i utiekala.
Život neľahký veru mala,
veď ako päť ročnej umrela jej mama.
Od mala ťažko pracovala,
možno i v tom poli vetru sa žalovala.
Osem detí s láskou vychovala,
no i muža svojho si pochovala.
Cez slzy i úsmev na perách sa objaví,
veď stoštyri rokov vpísané má v kalendári.
Nebola len starkou pre svoje vnúčatá,
ale pre všetkých nás, ktorým s láskou núkala zo svojho voňavého kabáča...
Odpočinutie večné daj jej Pane...
Daniela Gerecová
Švošov
